English  Svenska  Polski
folklor a architektura


Do konca 19. storočia sa stavali jednopriestorové drevené domy. Najstaršie stavby sa využívali iba sezónne. Šlo o zrubové koliby pastierov, drevorubačov alebo uhliarov s vnútorným ohniskom a jedným vchodom, ktoré boli bez povaly a okien. Zároveň slúžili ako maštale na ustajnenie hovädzieho dobytka a oviec. Keď sa koliby začali využívať celoročne, stavali sa v nich malé okná a povaly. Maštaľný kút v izbe sa stal základom neskôr samostatného maštaľného domu. Po prvej svetovej vojne sa pôvodne gazdovské stavby začali prispôsobovať pre potreby cestovného ruchu. Stavby s jedným vchodom sa prestavovali na dvoj- a viacvchodové, aby sa získali samostatné izby pre turistov. Stavitelia sa nechali inšpirovať podhalianským typom domov rozšíreným napríklad v poľskom Zakopanom. K čiastočnému narušeniu pôvodného architektonického štýlu došlo až po druhej svetovej vojne, keď pamiatkari nemali vplyv na modernizáciu niektorých ždiarskych dreveníc. Napriek tomu si Ždiar zachoval prevažne pôvodný charakter s minimálnym zastúpením murovaných domov. Štyri najvzácnejšie zoskupenia ľudových stavieb v roku 1977 vyhlásili za pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry. Charakterizujú ich najmä trojpriestorové drevené domy, ktoré spolu s hospodárskymi budovami vytvárajú uzavreté átriové domy. Drevenice majú modré škárovanie a ich okenné rámy a drevené klady zdobia ornamenty. Aj niektoré novšie stavby sú postavené v duchu architektúry tradičných ľudových stavieb. Príkladom je štýlový  Ždiarsky dom s múzeom.

Obec Ždiar je známa svojimi folklórnymi tradíciami. Ešte donedávna sa Ždiarčania v nedeľu a cez sviatky obliekali do goralských ľudových krojov. Dnes možno tieto prekrásne odevy a doplnky naživo vidieť len na vystúpeniach foklórnych súborov alebo spolu s inými exponátmi ľudového umenia a remesiel v muzeálnej expozícii Ždiarskej izby.

 

Veľkú obľubu si získali podujatia organizované pre turistov, ktoré účastníkom poskytujú jedinečnú možnosť obliecť si goralský kroj a zúčastniť sa na inscenovanej ždiarskej svadbe.V roku 1925 v Ždiari vznikol prvý ľudový umelecký súbor. Na jeho činnosť nadviazali štyria Ždiarčania - Matej, Ján a Jozef Pitoňákovci a Vojtech Sabanský, ktorí založili folklórny súbor Ždiaran. Súbor sa postupne zaradil medzi najpoprednejšie ľudové umelecké telesá na Slovensku. Na folklórnych festivaloch doma aj v zahraničí prezentuje originálne podtatranské piesne, tance, zvyky a hry. Veľmi cenení sú aj ždiarski ľudoví rezbári a ich drevené predmety. V roku 1925 prišiel do Ždiaru významný český fotograf a znalec ľudového umenia Karol Plicka. Okrem jedinečných fotografií jednoduchých vidieckych ľudí tu nakrútil mnoho lyrických scén a nálad do známeho dokumentárneho filmu Zem spieva.

 

 

Ždiarske kroje

Ždiarsky kroj patrí do skupiny goralských ľudových krojov. Vďaka tomu, že obcou kedysi prechádzala dôležitá obchodná cesta zo Spišskej Belej do Nového Targu, vyvíjal sa miestny odev rýchlejšie ako v iných oblastiach. Ždiarčania si mohli kupovať rozmanité materiály na dotvorenie detailov, ktoré ich kroj postupne odlíšili od chudobnejších goralských obcí. Typickou súčasťou ždiarskeho ženského kroja je tzv. raňtuch - rovný pruh riedko tkaného plátna z veľmi jemných ľanových nití so zvláštnym vytkávaným vzorom, na ktorý sa používala hrubá biela bavlnená niť. Vydaté ženy si hlavu zdobili čepcom nasadeným vysoko na temeni hlavy, ktorý si podkladali okrúhlou podložkou, okolo ktorej si ovíjali vlasy. Čepiec krášlili farebné tkanice a flitre. Pri nosení vonku sa čepiec obväzoval šatkou, čím vznikla pre Ždiarčanky veľmi typická ozdoba hlavy. Ždiarski muži si zvyčajne obliekali nohavice (tzv. portky), kabáty (tzv. kabance) z hrubého súkna, košele z hrubého plátna a kožuchy bez rukávov. Najmä vesty z baranej kožušiny (tzv. serdaky) sa bohato zdobili vyšívanými ornamentmi. Mužský goralský kroj možno ľahko rozpoznať podľa charakteristického klobúka (tzv. kapelušok). Ako ozdoba kapeluška sa používalo veľké, najčastejšie orlie pero.

                                                                                                             Text ©: doc. RNDr. Ján Lacika, CSc


Copyright © Zdiar Net 2009- 2017. Vsetky prava vyhradene. Kopirovanie a publikovanie je mozne iba so suhlasom autora.